Denisa Sklenárová Vančíková
Past Prezidentka 2020-2021
Prečo si sa stala Rotariánkou? Čo Ťa na tej myšlienke pomoci, podpory a existencie klubu oslovilo?
S Rotary a myšlienkami dobrovoľníctva a pomoci som sa stretla počas mojich dlhých rokov v Amerike, kde podať pomocnú ruku alebo urobiť niečo pre blížneho alebo človeka v núdzi je prirodzené ako dýchať. Môj manžel Miroslav je už vyše desať rokov členom klubu, môj otec Juraj bol zakladajúcim členom, takže Rotary je mojou súčasťou už dlhšie. No a v neposlednom rade, v istom veku sa človek začne zamýšľať aj nad tým, čo môže urobiť pre iných, takže na to, stať sa Rotariánkou, nastal ten správny čas.
Ktorú časť Rotary vnímaš ako najdôležitejšiu?
Páčia sa mi naše prednášky s inšpiratívnymi ľuďmi, čo nás vzájomne obohacuje. Dôležité sú aj projekty typu podpora štvorčiat od narodenia, rekonštrukcia parku na Drevnom trhu, podpora slovenských tried v Užhorode, alebo spolupráca so Strednou odbornou školou v Košiciach. Sú to všetko dlhoročné projekty, ktoré poukazujú na naše odhodlanie plniť si naše záväzky.
Pre mňa, ako človeka s túlavými topánkami, sú dôležité aj výmenné pobyty mladých, kedy k nám prídu zahraniční študenti na rok, spoznávajú našu kultúru, jazyk aj tradície. To spoznávanie je vzájomné. Ako jedna študentka povedala, keby každý z nás absolvoval výmenný pobyt, bol by na svete mier.
Čo Ti prinieslo členstvo v Rotary?
Pocit dobra a spolupatričnosti. Nových priateľov. Zážitky. Kdekoľvek prídeme a na mieste sa nachádza Rotary Club, viem, že sa môžeme stretnúť, môžem sa na klub obrátiť o pomoc, ak by som potrebovala. Je tam okamžitá spolupatričnosť, a oprávnene, veď patríme do jednej rotariánskej rodiny.
Veľmi sa teším, že Rotary dianie, naše zapájanie sa a podávanie pomoci vnímajú aj naše deti.
Sú obklopené rôznym ľudským správaním a vnímajú, že ľudia prechádzajú ťažkými situáciami. Stávajú sa tak empatickejšími a vnímavejšími. Učia sa, že na svete nie sme sami. Pamätám sa, ako sme prijali Angličanku na týždeň k nám domov počas letného kempu. Naše deti si nevedeli predstaviť, že má u nás byť nejaký cudzí element. Prešli sme si to a teraz, keď majú u nás napríklad prespať výmenní študenti počas Maratónu, tak sa potešia, vyspovedajú ich
Počas Tvojho prezidentovania, čo by si rada dosiahla?
Bola by som rada, keby sme mali viac času a príležitostí okrem tejto dobrovoľnej práce aj na vzájomné spoznávanie sa. Vtedy sa aj dobro robí jednoduchšie
Rada by som sa s klubom venovala témam vzdelania. Náš klub v Košiciach vznikol v roku 1928, kedy prvotné projekty pomoci boli pre nadaných študentov zo sociálne slabších pomerov. Celá téma vzdelávania je pre mňa fascinujúca. Vysokú školu som vyštudovala v Amerike, následne som na nej rok učila. Šlo naozaj prevažne o aplikovanie vedomostí do praxe, projekty, prezentácie, diskusie s vyučujúcimi. Pracovala som v nemocnici v štáte Louisiana, ktorá kládla veľký dôraz na zisťovanie potrieb zamestnancov a ich potenciál a rozvíjala ich neustálym vzdelávaním.
Dnes pri svojich deťoch tŕpnem pri poučkách, ktoré musia súkať z rukáva, pričom nemajú predstavu, o čom vlastne sú. Priznám sa, niekedy ani ja.
Najobľúbenejšia destinácia
Čím som staršia, tým viac utekám do hôr. Mám rada Liptov, zákutia Tatier, rakúske a talianske Alpy, ale aj našu Jahodnú alebo Hrešnú.
Naj činnosť...
Rada turistikujem a cestujem, s mojimi najbližšími.